Motorem našeho webového serveru bude pekelně rychlý
procesor AMD Ryzen Threadripper 7960X (ZEN 4).
Pelée
Z Multimediaexpo.cz
m (1 revizi) |
m (Nahrazení textu „Kategorie:Sopky Karibiku“ textem „Kategorie:Sopky v Karibiku“) |
||
Řádka 21: | Řádka 21: | ||
{{Commonscat|Mount Pelée}}{{Článek z Wikipedie (SK)}} | {{Commonscat|Mount Pelée}}{{Článek z Wikipedie (SK)}} | ||
- | [[Kategorie:Sopky Karibiku]] | + | [[Kategorie:Sopky v Karibiku]] |
[[Kategorie:Sopky zámořských území Francie]] | [[Kategorie:Sopky zámořských území Francie]] | ||
[[Kategorie:Stratovulkány]] | [[Kategorie:Stratovulkány]] | ||
[[Kategorie:Přírodní katastrofy]] | [[Kategorie:Přírodní katastrofy]] |
Aktuální verze z 5. 5. 2023, 21:48
Pelée (franc. Montagne Pelée) je aktivní stratovulkán, nachádzajúci se v severnej časti ostrova Martinik v Karibiku. Je to jedna z najaktívnejších sopiek v Malých Antilách, za posledných 5 000 rokov bolo evidovaných vyše 20 veľkých erupcií. Pelée je smutne preslávená vďaka erupcii v roku 1902 (jednej z najhorších prírodných katastrof 20. století), keď zničila mesto seint-Pierre (nazývané Perla Malých Antíl) a zapríčinila smrť asi 28 000 ľudí. Táto erupce dala aj názov jednému typu sopečných erupcií - pélejská erupce.
Obsah |
Katastrofa v roce 1902
Na začátku 20. století byla Pelée považována za vyhaslou. Začátkem dubna 1902 expedice ke kráteru sopky reportovala zvýšené emise sírných plynů z fumarol na vrcholu, ale nikdo to nepovažoval za podstatné, protože fumaroly boli aktívne aj predtým. 25. dubna sopka vyvrhla väčšie množstvo popola a kameňov, bez vážnejších následkov, takisto aj 26. dubna, ale miestne úrady se tým neznepokojovali. 27. dubna niekoľko výletníkov vyliezlo na kopec a videli kráter naplnený vodou ako aj 15 m vysoký kužeľ sopečnej sute, ktorý vyrástol na jeho okraji a počuli zvuk pripomínajúci bublajúcu vodu v kotli. Obyvaťeľov a zvieratá znepokojil sírny zápach, šíriaci se mestom. 2. května se ozvali detonácie a zemětřesení, nad horu vystúpil oblak dymu. Detonácie se opakujú v 6 hodinových intervaloch. Silný spád popola pokryl celú severnú časť ostrova. 3. května však vietor odvial mrak popola, ale 4. května príval opäť zosilnel. V pondelok 5. května se sopka utíšila, ale približne o jednej hodine more ustúpilo o 100 m a rýchlo se vrátilo, pričom zaplavilo časť mesta. Neskôr se zrútila stena krátera a prívaly bahna pochovali približne 150 ľudí a zaplavili cukrovar Guérin 60 - 90 m vrstvou bahna. 7. května sopka opäť zvyšuje svoju aktivitu, statická elektrina z popola spôsobuje blesky, ktoré ožarujú kráter červenou žiarou. Ľudia z mesta odchádzajú, ale vidiečania prichádzajú do mesta, počet obyvateľov se odhaduje na niekoľko tisíc. Novinári tvrdia, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí, čo dokladajú správami o erupcii sopky Soufrière na ostrove Svätý Vincent. 8. května se nad sopkou objavil čierny oblak, neskôr aj druhý, zdvihli se do výšky a vytvorili obrovský hríb. Tento skolaboval, čím vznikli mohutné pyroklastické proudy, ktoré zničili mesto. Zasiahnutá oblasť mala 20 km2, rýchlosť pyroklastík bola přibližně 1 000 km/h. Prežili jen dva lidé: vězeň Ludger Sylbaris a Léon Compere-Léandre. Sopka pokračovala v aktivite až do 5. října 1905
Pozdější erupce
Sopka se k životu prebudila ešte raz: v roku 1929 a erupce trvala až do roku 1932. Bola podstatne slabšia ako v roku 1902, pričom úrady už neváhali s evakuáciou. Od vtedy je na Martiniku kľud.
Důsledky erupce
Štúdium katastrofy predznamenalo začiatok modernej vulkanológie. Ukázal, aké nebezpečenstvo predstavujú pyroklastické prúdy a sopečné javy vôbec. v současnosti je sopka pod dohľadom vulkanológov a geofyzikov francúzkeho inštitútu IPGP.
Externí odkazy
|
Náklady na energie a provoz naší encyklopedie prudce vzrostly. Potřebujeme vaši podporu... Kolik ?? To je na Vás. Náš FIO účet — 2500575897 / 2010 |
---|
Informace o článku.
Článek je převzat z Wikipedie, otevřené encyklopedie, do které přispívají dobrovolníci z celého světa. |